Teraz opúšťate webové stránky www.prvapomoc.sk.

Teraz opúšťate webové stránky www.prvapomoc.sk. Prevádzkovateľ týchto stránok, spoločnosť PFIZER LUXEMBOURG SARL, prostredníctvom svojej organizačnej zložky PFIZER LUXEMBOURG SARL, o.z. nezodpovedá za Vašu interakciu na týchto odkazovaných stránkach.

Pokračovať alebo návrat na prechádzajúcu stránku.

Mýty o prvej pomoci

alebo ako si to zbytočne komplikujeme

Postupy prvej pomoci sú tu už storočia, ba tisícročia. A aj keď v dávnej minulosti boli tieto postupy založené skôr na ľudových znalostiach o ľudskom tele, niektoré veci sa nemenia ani dnes, v čase, kedy vieme o ľudskom tele takmer všetko.  Avšak stáva sa zvykom, že ak je niečo príliš jednoduché, máme tendenciu si to komplikovať. Najmä ak ide o niečo tak dôležité, ako je záchrana ľudského života. S akými mýtmi o prvej pomoci sa stretávajú záchranári pri výkone svojho povolania? 

ukáž celý článok →

„Vyťahovanie jazyka pri bezvedomí je jeden z najčastejších mýtov, s ktorým sa stretávam. Vyťahovanie však nič nevyrieši, lebo ostatné svalstvo ostáva ochabnuté. Stačí obyčajný záklon hlavy, ktorým sa obnoví stratené napätie svalstva, a tým sa spriechodnia aj dýchacie cesty,“ hovorí garant projektu Krajina záchrancov a dlhoročný záchranár, MUDr. Viliam Dobiáš.

S jazykom súvisí aj ďalší mýtus. Ľudia zvyknú dávať postihnutému počas epileptického záchvatu medzi zuby rôzne predmety, aby si nepohrýzol jazyk. „Z anatómie tvarového svalstva vyplýva, že človek nedokáže zaťať zuby pri vyplazenom jazyku. Môžeme mierne privrieť zuby, ale odhryznutie jazyka pri epileptickom záchvate NEEXISTUJE. Na jazyku môžu vzniknúť odreniny tým, že jazyk naráža o zuby, ale za 40 rokov svojej praxe som nezažil, aby sa na jazyku po epileptickom záchvate urobili také rany, ktoré by bolo treba chirurgicky ošetrovať,“ vysvetľuje MUDr. Dobiáš. Z jeho skúseností spomína viac na vylámanie zubov alebo poranené pery, ku ktorým došlo v snahe vložiť postihnutému do úst rôzne predmety. A tými rôznymi predmetmi myslí naozaj rôzne – od peňaženiek, cez varechy až po policajný obušok. Ak má postihnutý epileptický záchvat, stačí zmierniť pád na zem, držať mu hlavu oboma rukami a dávať pozor, aby sa pri záchvate neporanil o okolité predmety. Kŕče po niekoľkých minútach prejdú samé.

Ľudia si komplikujú život aj pri popáleninách. Neveríme jednoduchým veciam a chladenie popálenín studenou vodou nám vraj príde málo. „Ľudia posýpajú popáleniny múkou, dávajú na nich vajcia, jogurty, lekváry. No neexistuje nič lepšie ako chladenie popáleniny studenou vodou,“ s úsmevom dodáva MUDr. Dobiáš.

Stretli ste sa aj vy s podozrivým, nelogickým či úsmevným postupom pri poskytovaní prvej pomoci? Napíšte nám o ňom na info@prvapomoc.sk.

WEB 17 061

Heimlichov manéver, Gordonov úder, či resuscitácia?

Prvá pomoc pri dusení nie je žiadna veda.

Dusenie nás môže prekvapiť v každodennej, na pohľad nevinnej, situácii. Napríklad na oslave, v reštaurácii alebo doma pri večeri. Vtedy môžeme iba dúfať, že máme okolo seba ľudí, ktorí vedia ako sa v takej situácii zachovať. Čo ak by sa dusil niekto vo vašej blízkosti. Vedeli by ste pomôcť? 

ukáž celý článok →

Poznáte tú situáciu. Ste na párty, rozprávate sa so známymi, popritom niečo zajedáte, smejete sa, občas sa pri tom hýbete do hudby. Netreba veľa a môžete sa dostať do situácie, kedy vám v dýchaní bráni cudzí predmet. Začnete sa dusiť.

„Dusiaceho prepadne náhly, prudký a neutíšiteľný kašeľ, pri nadychovaní počuť pískanie. Ak má postihnutý dýchacie cesty upchaté úplne, nemôže rozprávať, kašle potichu a slabo alebo vôbec a chytá si krk. Za niekoľko minút začína modrať v tvári, na končekoch prstov a slizniciach, postupne vzniká bezvedomie. Srdce mu bude pracovať ešte 10 až 15 minút,“ opisuje dusenie doc. MUDr. Viliam Dobiáš, odborný garant Krajiny záchrancov.

1.       Kašeľ

Ak sa niekto dusí, avšak čiastočne sa môže nadýchnuť, nakloníme ho dopredu, vyzveme ho, aby sa pomaly nadýchol, chvíľu zadržal dych a prudko zakašlal. Vyskúšame to niekoľkokrát.

Ak kašeľ nepočujeme, alebo je veľmi tichý a slabý, musíme začať poskytovať prvú pomoc.

2.       Gordonov úder

Postavíme sa k dusiacemu bokom, oprieme jednu ruku o hrudník postihnutého, nech sa mierne predkloní a 5-krát rázne udrieme v strede chrbta medzi lopatky postihnutého malíčkovou hranou zavretej päste druhej ruky.

S postihnutým komunikujeme a upokojujeme ho.

Ak ani tieto údery nepomôžu dostať predmet von z dýchacích ciest, spravíme Heimlichov manéver.

3.       Heimlichov manéver

Postavíme sa k dusiacemu zozadu a mierne ho nakloníme dopredu. Päsť jednej ruky položíme nad pupok postihnutého a druhou rukou prudkým pohybom vtlačíme päsť do brucha smerom dovnútra a nahor.  Niekoľkokrát zopakujeme 5 úderov a 5 stlačení.

Ak nepomôže ani tento manéver, dusiaci môže odpadnúť kvôli nedostatočnému prísunu vzduchu.

4. Resuscitácia – KPR (Kardio pulmonálna resuscitácia)

Keď dusiaci sa upadne do bezvedomia, začneme so stláčaním hrudníka ako pri resuscitácii, ALE s pomalšou frekvenciou - asi 1 stlačenie každé 2-3 sekundy. Cieľom stláčania hrudníka je zvýšiť tlak v dýchacích cestách a uvoľniť tak ich priechodnosť odstránením cudzieho telesa.

DETI a TEHOTNÉ ŽENY

Resuscitácia sa odporúča po neúspešných Gordonových úderoch ako nasledujúca alternatíva (náhrada Heimlichovho manévru) u detí do 1 roka a u tehotných žien v poslednej tretine tehotenstva a to aj v prípade, že dusiaci sa je pri vedomí.

Každá situácia je iná a je to len na nás, či budeme vedieť pohotovo reagovať. Najskôr však musíme mať všetky informácie „v malíčku“, aby sme sa vedeli v okamihu správne rozhodnúť a zachrániť niekomu život. 

WEB 17 033

Nehody na ľade

Posledné dni sú poriadne mrazivé. Zima nám síce ponúka mnoho možností na športové aktivity, avšak pád na ľade vie niekedy poriadne bolieť. Ako sa zachovať pri rôznych nehodách na ľade? 

ukáž celý článok →

Pošmyknutie na ľade

Ak sa pošmyknete na ľade a pociťujete tupú bolesť, jedná sa o poranenie kosti alebo kĺbu. Modriny a opuchy sa objavia až za niekoľko hodín. Priložte na bolestivé miesto ľad alebo chladný obklad a obandážujte tlakovým obväzom. Postihnuté miesto príliš nepresiľujte a deformácie v žiadnom prípade nenaprávajte. Navštívte lekára.

Kosť môže byť zlomená aj keď to navonok nie je vidieť. Bežný človek bez medicínskeho vzdelania väčšinou nevie rozlíšiť udretý sval, podvrtnutie a zlomeninu. Ale zlomenina má najvyššie riziko trvalých následkov, preto každé bolestivé poranenie následkom úrazu môže byť zlomenina a musí byť vyšetrené lekárom.

Pád na zamrznutej vodnej ploche

Ak sa prepadnete pod ľad, nestrácajte hlavu a čas zhadzovaním oblečenia. Ak je to možné, odpichnite sa celou silou od dna a prevaľte sa na pevnú plochu. Vyvíjajte všetko úsilie dostať sa čím skôr z vody na breh.

Ak zachraňujete niekoho vo vode, ľahnite si na ľad celým telom, aby ste na ľad vyvíjali čo najmenší tlak a ľad sa pod vami neprepadol. V každom prípade vás musí istiť ďalšia osoba. Ak ste sám, volajte na 112 a popíšte situáciu a záchranu nechajte na hasičov. Pomôcť môžete aj tak, že topiacemu podáte predmet, ktorého by sa mohol chytiť.  Či už je to konár, lano alebo kúsky oblečenia.

Zachránenému okamžite vyzlečte mokrý odev a dajte suchý, alebo v mokrom odeve zabaľte do termofólie z autolekárničky. Zabezpečte teplo a vyhľadajte pomoc. 

WEB 17 004

Každá krajina má svojich záchrancov

Bratislava, 8.3.2017 - Zachránili ste niekomu život? Poznáte niekoho, kto neváhal a pomohol v núdzi? Slovenský Červený kríž v spolupráci s projektom Krajina záchrancov hľadajú ľudí, ktorí sa pričinili o záchranu ľudského života. Nominácie na Čin humanity 2016 je možné zasielať do 17. marca, a to vyplnením formulára na webovej stránke Slovenského Červeného kríža. Pomôžte nájsť pozitívne príklady, ktoré si zaslúžia ocenenie a môžu byť príkladom a inšpiráciou pre ostatných. 

ukáž celý článok →

 Čin humanity 2016

Ste na chate v horách s priateľmi. Tancujete, spievate, do toho niečo konzumujete, popíjate, smejete sa. V jednom okamihu sa vám pred očami začne dusiť kamarát, neskôr začne od nedostatku kyslíka modrieť. Záchranka je ďaleko a v okolí nie je nik, kto by mohol pomôcť. Okrem vás.

Stretli sme sa so situáciou, keď žena v horách na chate bojovala o záchranu svojho manžela. Aj napriek rozdielu 80kíl v hmotnosti dokázala resuscitovať manžela 15 minút. Keď sme dorazili na miesto, manžel bol v bezvedomí ale vďaka nej už dýchal. Zachránila mu život,“ spomína doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., Prezident Slovenského Červeného kríža a garant projektu Krajina záchrancov

Slovenský Červený kríž vyhlasuje 13. ročník výzvy Čin humanity. Jej cieľom je nájsť ľudí, ktorí v priebehu roka 2016 neváhali riskovať vlastné zdravie či nasadiť vlastný život, aby zachránili druhého, často úplne cudzieho človeka. 

Krajinu záchrancov vytvárajú obyčajní ľudia

Tento rok sa Slovenský Červený kríž spojil s projektom Krajina záchrancov, ktorá sa už viac ako 4 roky snaží urobiť z prvej pomoci atraktívnu a dostupnú tému pre všetky generácie. „Čin humanity a prvá pomoc spolu bezpodmienečne súvisia. Aby človek zachránil život, musí mať v prvom rade odvahu, no vedomosti o prvej pomoci môžu rozhodnúť. Boli by sme radi, ak by sme aj prostredníctvom obyčajných ľudí, ktorí zachránili ľudské životy, ukázali ostatným, že človek nemusí byť záchranár, lekár, ani žiaden odborník, aby vedel pomôcť. Stačí si byť istý postupmi prvej pomoci a za každých okolností konať,“ vysvetľuje MUDr. Branislav Budke, riaditeľ spoločnosti Pfizer.

Poznáte záchrancu? Nenechajte si to pre seba!

Nominácie na osobu, ktorá zachránila ľudský život, alebo pomohla pri jeho záchrane, môžete poslať do 17. marca. Formulár na nomináciu je dostupný na http://www.redcross.sk/kampane/cin_humanity_2016.

Slávnostné udeľovanie medailí a ocenení Slovenského Červeného kríža, prebehne pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca 10. mája 2017 v Primaciálnom paláci. Súčasťou slávnosti je audiencia u prezidenta Slovenskej republiky, Andreja Kisku. 

 

WEB 17 039 

Majú niečo spoločné padúcnica, psotník, zrádnik alebo tanec sv. Víta?

Tieto krásne rýdzo slovenské názvy skutočne niečo spája – označujú najčastejšie sa vyskytujúce neurologické ochorenie na svete = epilepsiu. 

ukáž celý článok →

Padúcnica je ochorenie, ktoré pozná ľudstvo už od nepamäti. Naši predkovia si mysleli, že ju na ľudí zosielajú bohovia, preto ju označovali aj ako kňazská alebo svätá choroba. Až Hippokrates vyvrátil všetky tieto hypotézy svojím tvrdením, že epilepsia je ochorenie mozgu. Ešte dlho však nikto nebral jeho slová vážne. S príchodom novej vednej disciplíny – neurológie – sa tajomstvo okolo epilepsie začalo pomaly odkrývať. Aj napriek tomu, že informácií o tomto ochorení už máme pomerne dosť, ani dnešná moderná medicína nepozná presné odpovede na všetky otázky o epilepsii.

S istotou však vieme povedať, že jedným z hlavných príznakov epilepsie sú epileptické záchvaty. Sú spôsobené abnormálnymi elektrickými výbojmi v mozgu epileptika a môžu mať rôznu intenzitu – od niekoľko sekúnd trvajúcich kontrakcií svalstva až po bezvedomie spojené s kŕčmi, ktoré si následne pacient nepamätá.

Pri ľahšom epileptickom záchvate môžeme pozorovať iba krátku poruchu vnímania okolie, pozastavenie reči či neprítomný pohľad postihnutého do neznáma. Avšak pri ťažšom záchvate môže dôjsť aj k zraneniam pacienta, pretože ten upadne do bezvedomia (veľakrát aj spadne) a jeho telo ovládnu kŕče. Preto je veľmi dôležité vedieť, ako máme takému človeku podať prvú pomoc.

Postup je jednoduchý:

  1. V prvom momente je dôležité, aby ste nepodľahli panike a uvedomili si, že záchvat nie je životu nebezpečný a netreba sa pokúšať ho zastaviť, pretože to nie je možné.
  2. Pokúste sa zmierniť pád na zem a zabrániť poraneniam postihnutého pri páde. Ak je však už na zemi, podložte mu hlavu niečím mäkkým (kabát, bunda), alebo ju držte počas kŕčov vo vzduchu, aby si hlavu pri kŕčoch neudrel.
  3. Uvoľnite mu oblečenie, ktoré má okolo krku (golier, kravatu, košeľu).
  4. Odstráňte z jeho blízkosti tvrdé alebo ostré predmety, alebo odtiahnite postihnutého kúsok nabok.
  5. Do úst mu nedávajte NIČ. V momente vzniku bezvedomia vznikne silný kŕč žuvacieho svalstva, ktorý netreba prekonávať. Pokusy o otváranie úst sú zbytočné a škodlivé.
  6. A čakajte! Kŕče trvajú od 30 do 120 sekúnd, po ich skončení sa epileptik preberá väčšinou v priebehu 1 – 2 minút. Keď opäť nadobudne plné vedomie, povedzte mu, čo sa stalo. Nebude si to totiž pamätať.
  7. Rýchlu zdravotnú pomoc nemusíte volať za každých okolností. Len v prípade, ak:
    1. sa záchvat stal na ulici bez prítomnosti epileptikovi blízkej osoby,
    2. sa nezotaví do 15 minút, respektíve pri opakovanom záchvate v priebehu 30 minút,
    3. vám povie, že to bol jeho prvý záchvat v živote.

 WEB 17 042

 

 


Zachovajte pokoj a zavolajte záchranku

alebo ako privolať záchrannú službu

Každý z nás sa môže v priebehu sekundy dostať do situácie, kedy bude musieť zavolať záchranku. Vedeli by ste kde máte zavolať? Čo povedať? Čo robiť počas rozhovoru s operátorom? 

ukáž celý článok →

Kedy mám volať záchrannú službu?

Odpoveď je jednoduchá. Vždy keď ide o akútny, život ohrozujúci zdravotný stav, ktorý sa týka vás, vašich blízkych alebo náhodného človeka vo vašej blízkosti.

Kam mám volať?

155 je číslo na zdravotnú záchrannú službu na Slovensku. Toto číslo je bezplatné a nepotrebuje žiadnu predvoľbu. Spojí vás priamo s operátorom, ktorý k vám môže zaslať záchranku. Toto číslo volajte ak viete presne, čo sa deje - bezvedomie, zastavenie krvného obehu so zastavením dýchania, dusenie, úraz, popálenie, krvácanie, rôzne pády, otrava liekmi alebo chemikáliami, kŕčové stavy.

112 je číslo integrovaného záchranného systému a je výhodné z viacerých dôvodov. Ak zavoláte na 112, pošlú vám presne tú pomoc, ktorú potrebujete – políciu, záchranku, hasičov, ...alebo aj niekoľko zložiek naraz (pri autonehodách, požiaroch,...).

Čo ak som na dovolenke?

Na horách

Ak dovolenkujete na horách, presvedčte sa, že máte v pamäti aj v telefóne uložené číslo horskej služby 18 300

V zahraničí

V štátoch EÚ, Švajčiarsku, väčšine európskych krajín mimo EÚ ale aj v mnohých iných štátoch sveta ako Egypt, Maroko, Čína, Indonézia, Kórea,  funguje jednotné tiesňové číslo 112.
V USA

V prevažnej väčšine štátov Severnej a Južnej Ameriky, Austrálii a Oceánii funguje jednotné tiesňové číslo 911.

Ako mám správne komunikovať s operátorom?

Dôležité je nepanikáriť. V čase, kedy s vami operátor komunikuje, už pravdepodobne stihol poslať záchrannú službu priamo k vám. Preto sa neunáhlite a dajte operátorovi všetky informácie, ktoré od vás žiada, aby vám mohol pomôcť.

Operátor musí vedieť základné informácie:

  • Vaše meno a číslo telefónu
  • Presnú adresa pacienta

-          miesto nehody, orientačné body, poschodie, menovka na dverách – čokoľvek, čo môže byť pre záchranárov užitočné, aby sa k vám dostali čím skôr

  • Kto je v ohrození života

-          ste to vy, váš príbuzný, náhodný okoloidúci,...?

  • Čo sa stalo, aké sú príznaky

-          aby operátor vedel vyhodnotiť situáciu a riadiť vaše ďalšie kroky do príchodu záchranky

  • Počet, pohlavie a približný vek postihnutých, druh poranení

 

Operátorovi telefón neskladajte, počúvajte, čo sa vás pýta a riaďte sa jeho pokynmi.

Sedliacka prvá pomoc radí volať záchranku TAKTO

 

WEB 16 055

Prvá pomoc novej generácie

Prvá pomoc môže byť aj zábavná. V Krajine záchrancov sme spojili svoje sily s kreatívnym projektom Baštrng a vytvorili sériu vtipných edukačných videí k prvej pomoci. Séria má názov Sedliacka prvá pomoc. 

ukáž celý článok →

V Krajine záchrancov už viac ako tri roky ponúkame rýchlu a dostupnú výuku prvej pomoci pre každého. Či už je to prostredníctvom e-learningového kurzu, alebo mobilnej aplikácie. Najnovšie sa však zameriame priamo na mladých, keďže práve oni sa denne dostávajú do situácií, kedy treba pomôcť kamarátovi, spolužiakovi či členovi rodiny. „Až 70 % detí utrpí počas povinnej školskej dochádzky nejaký úraz. Mladí ľudia žijú aktívne. Športujú, vyhľadávajú adrenalínové športy, trávia veľa času so svojimi kamarátmi mimo domova. Nikto ich však neučí, ako sa v takýchto situáciách zachovať,“ vysvetľuje Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, Prezident Slovenského Červeného kríža a dlhoročný záchranár. Preto sme hľadali spôsob, ako mladých zaujmeme prvou pomocou natoľko, že sa budú chcieť učiť prvú pomoc z vlastnej iniciatívy.

Nebaštrnguj so životom,  nauč sa prvú pomoc

Miško Kubovčík so svojim tímom Baštrng spojili zábavu a vzdelávanie a prekonali odpor mladých k povinnej literatúre prostredníctvom originálnych videí na ich YouTube kanále. Tentokrát sa podobným spôsobom a prostredníctvom rovnakého kanálu zameriavajú na výuku prvej pomoci. „Videá sme nazvali „Sedlácka“ prvá pomoc, lebo na poskytnutie prvej pomoci stačia dve ruky a zdravý sedliacky rozum. Nečinne čakať do príchodu záchranárov je to najhoršie, čo môžete spraviť,“ vysvetľuje Michal Kubovčík.

Prvá pomoc od zmrzlinára

Jednotlivé videá učia poskytovať prvú pomoc ľahkým, vtipným a originálnym spôsobom. Ústredná postava, chorvátsky zmrzlinár Oživić, lámanou slovenčinou vysvetľuje základy prvej pomoci, akú pieseň si spievať pri resuscitácii alebo ako sa zachovať v rôznych kritických situáciách. Vo videách sa môžeme tešiť aj na známe tváre zo slovenskej umeleckej scény.

Videá budú postupne pribúdať na Youtube kanále a Facebooku Baštrng.  Prvé diely videí Sedliacka prvá pomoc si môžete pozrieť už teraz na YouTube kanále Baštrng.

 

WEB 16-048

Astmatický záchvat – ako s ním zatočiť

Konečne leto! Slnečné dni lákajú do prírody, na domoch otvárame okná. Pre alergikov však začína náročné obdobie. Upchatý nos, slzenie očí, sťažené dýchanie, problémy s trávením, poruchy koncentrácie a iné.  Ak je alergia neliečená, postupne môže prerásť až do závažnejšieho ochorenia – astmy.

ukáž celý článok →

Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest (predovšetkým priedušiek), ktoré má množstvo príčin vzniku. Jednou z nich sú však aj pretrvávajúce problémy s alergiou. Vznikom astmy totiž môže telo reagovať na stretnutie s alergénom. Postihnutý začne mať dýchacie ťažkosti, pískavý dych, dráždivý kašeľ a pretrvávajúcu nádchu. Astma je síce nevyliečiteľným ochorením, avšak pod kontrolou odborníkov je život s ňou zvládnuteľný.

Najvyhrotenejšou situáciou v živote astmatika je astmatický záchvat. Dochádza k nemu pri opuchu dýchacích ciest, následkom čoho sa dýchacie cesty zúžia. Dôležité je ho rozpoznať: prejavuje sa kašľaním, skráteným dýchaním, pískaním hlavne pri výdychu, postihnutému môžu dokonca modrať pery a končeky prstov. Ak sa práve nachádzate v jeho blízkosti, neváhajte ani minútu a poskytnite mu prvú pomoc.

  1. V prvom momente ho usaďte (najlepšie tak, aby sa opieral o operadlo stoličky svojimi lakťami) a opýtajte sa, kde má svoj inhalátor. Ten totiž majú pri sebe všetci liečení astmatici.
  2. Pomôžte mu ho prípadne pohľadať (v taške, doma v byte, v aute).
  3. Ak je postihnutý dezorientovaný a zmätený, buďte mu nápomocní aj pri aplikácii potrebného lieku z inhalátora, vďaka ktorému dôjde pomaly k opätovnému rozšíreniu priedušiek:
    1. Zložte vrchnák a inhalátorom zatraste. Počkajte, kým postihnutý úplne vydýchne a inhalátor mu vložte do úst.
    2. Spolu s nádychom stlačte inhalátor. Poproste postihnutého, aby sa hlboko nadýchol ústami. Po nádychu by mal zadržať dych aspoň na chvíľku (ideálne na 10 s).
    3. Toto zopakujte ešte raz a čakajte.
    4. Postihnutému zatiaľ uvoľnite odev (hlavne okolo krku) a neustále ho upokojujte.
    5. Ak sa nachádzate v uzavretom priestore, pokúste sa vpustiť doňho čerstvý vzduch.
    6. Po relatívne krátkom čase od podania lieku by malo dôjsť k upokojeniu astmatického záchvatu. Ak sa tak nestane a postihnutý má záchvat dlhú dobu, privolajte odbornú lekársku pomoc na tiesňovej linke 155. Počas čakania na ich príchod pokračujte v sledovaní postihnutého. Aplikácia lieku z inhalátora viac ako trikrát v priebehu hodiny nemá význam a nezvyšuje pravdepodobnosť zlepšenia stavu.  

V žiadnom prípade od neho neodchádzajte, dlhotrvajúci astmatický záchvat je totiž skutočne život ohrozujúci.

WEB 16 – 040

Ako poskytnúť prvú pomoc pri vode

Nič nie je príjemnejšie počas letných horúcich dní, ako sa poriadne schladiť vo vode. Telo si to priam vyžaduje. Aj napriek tomu, že vám organizmus bude vďačný, nemali by ste pri kúpaní zabúdať na bezpečnosť.

ukáž celý článok →

Bezpečnosť pri vode sa rovnako týka detí, ako aj dospelých. Deti, ktoré nemajú veľa skúseností s plávaním môžu byť rovnako ohrozené, ako aj skúsení plavci, ktorí majú radi výzvy. Práve preceňovanie plaveckých schopností a fyzickej kondície nemusí vždy končiť úplne najlepšie.

Zároveň si treba uvedomiť, že riziká pri plávaní sa netýkajú len vás, ale aj okolia. Nikdy neviete, kedy vám druhý pomôže, a kedy tú istú pomoc budete potrebovať od druhého. A preto je dôležité, aby prvú pomoc vedelo poskytnúť čo najviac ľudí.

Ako podať prvú pomoc pri topení

  • S umelým dýchaním treba začať už vo vode

Ak je osoba v bezvedomí a nedýcha, je nevyhnutné poskytnúť umelé dýchanie už vo vode. Nemusí ísť vždy o kritický prípad. Aj pár vdychov môže stačiť na jeho záchranu. Dôležité je, aby sa prvá pomoc poskytla čo najrýchlejšie.

  • Topiaceho vytiahnite čo najskôr z vody

Po tom, ako sa vám podarí vytiahnuť osobu z vody, treba ju položiť na rovnú zem. V prvom rade treba zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest tak, aby sa v ústach nenachádzali žiadne riasy či vodné rastliny. Ak je ústna dutina čistá, môžete začať s umelým dýchaním.

  • Dýchanie z úst do úst a nepriama masáž srdca

Ak oživujete dospelého, začnite 30 stačeniami hrudníka do 5 – 6 cm hĺbky, v strede hrudníka hranou dlane. Potom by mali nasledovať 2 záchranné vdychy tak, aby sme videli nadvihnutie hrudníka. Postup opakujte, pričom hrudník stláčajte rýchlosťou 100-krát za jednu minútu.

U detí od 1 mesiaca veku do puberty by ste mali resuscitáciu začať 5 záchrannými vdychmi a potom pokračovať ako aj u dospelých 30 stlačeniami hrudníka2 záchrannými vdychmi.

Masáž srdca môže byť pre človeka pri vedomí bolestivá a nepríjemná, nie však nebezpečná. „Ak aj máme človeka v slabom bezvedomí a snažíme sa mu stláčať hrudník, hoci to nepotrebuje, pravdepodobne sa bude brániť alebo aspoň nejako naznačí, že mu je to nepríjemné,“ hovorí doc. Viliam Dobiáš.

Ak sa tak stane, je to znamenie, že dýcha a má krvný obeh. „Niekto môže mať problém dať zranenému záchranné vdychy, keďže osoba môže byť znečistená. Stláčaním hrudníka však stimulujeme krvný obeh, čím zároveň odďaľujeme aj odumieranie mozgu. Vďaku tomu môžeme veľa zachrániť,“ dodáva Viliam Dobiáš.

WEB 16 – 046

Laryngitída – zákerná, nečakaná, ale zvládnuteľná

Rodičia malých detí si určite vypočuli množstvo hrôzostrašných príbehov, ktoré sú spojené so zápalovým ochorením dýchacích ciest – laryngitídou. Pri tomto ochorení dieťaťu opuchne sliznica hrtana, tým sa mu zúžia dýchacie cesty a začne sa dusiť (nevie sa nadýchnuť). Znie to síce hrozivo, avšak ak si zachováte chladnú hlavu, dokážete dieťaťu účinne pomôcť. Ako na to?

ukáž celý článok →

5 zákerností laryngitídy

V prvom momente vás laryngitída určite prekvapí. Hlavne tým, že...

  1. ... prichádza veľmi nečakane – hlavne v noci počas spánku a bez predošlých varovných signálov (teda sa zrazu objaví u zdanlivo zdravého dieťaťa),
  2. ... nastupuje rýchlo a neutíchajúci kašeľ dieťa veľmi rozruší,
  3. ... sa môže objaviť počas celého roka (hoci hlavnú sezónu má od októbra do apríla),
  4. ... postihuje hlavne malé deti (už od cca 6 mesiacov do približne 6 rokov),
  5. ... má množstvo spúšťačov, ktoré aj zhoršujú stav (pasívne fajčenie, suchý vzduch v prekúrených miestnostiach počas zimy, čerstvo vymaľované steny v byte, v lete studený nápoj či zmrzlina).

Ako ju však čo najlepšie zvládnuť?

Ak sa teda počas noci stane, že sa dieťa zobudí na štekavý kašeľ, chripí a ťažko sa mu prehĺta:

  • Pokúste sa ho najskôr posadiť (ak to nie je možné, zodvihnite ho na ruky a držte vzpriamene – v ľahu sa mu totiž dýcha ešte omnoho ťažšie) a upokojujte ho, aby prestalo plakať.
  • Otvorte dokorán okno v izbe, zabaľte dieťa do deky, aby mu bolo teplo a postavte sa s ním rovno pred otvorené okno. Studený vzduch mu pomôže stiahnuť opuch. Ak je vonku veľmi teplo, otvorte chladničku (prípadne aj mrazničku) a postavte sa s dieťaťom tam. Ak ste rovno spanikárili a dieťa ste okamžite začali nakladať do auta a zamierili ste na pohotovosť, v podstate ste urobili to isté (teda schladili ho na čerstvom vzduchu) a je veľmi pravdepodobné, že kým dorazíte na pohotovosť, dieťaťu sa uľaví.
  • Ak je v miestnosti suchý vzduch, zvlhčite ho zvlhčovačom. Pokojne aj počas celej noci. Do vody môžete pridať aj morskú soľ.
  • Dieťaťu môžete podať antihistaminiká a nápomocný môže byť aj kalciový sirup.
  • Ak sa aj napriek všetkej vašej snahe stav dieťaťa zhoršuje, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.  

 

WEB 16 – 041

Zastavte krvácanie z nosa efektívne a rýchlo

Nádcha, neutíchajúca alergia, viróza, úder do hlavy alebo priamo do nosa, ale aj vysoký krvný tlak či ateroskleróza – toto všetko môže byť príčinou toho, že zrazu pocítite pod nosom teplý prúd krvi. Krvácanie z nosa zažilo až 60% populácie aspoň raz za život. No aj napriek tomu, že sa vyskytuje veľmi často, pri poskytnutí prvej pomoci máme viacero nejasností. Pokúsime sa vám ich jednoducho objasniť.

ukáž celý článok →

Je správne, ak pri pokuse o zastavenie krvácania z nosa postihnutý zakloní hlavu a drží si nos?

Nie, tento postup je nesprávny. Ak totiž postihnutý zakloní hlavu, krv mu síce nebude stekať na šaty, ale bude tiecť naspäť do nosohltanu a postihnutý ju začne prehĺtať. Krv je veľmi ťažko stráviteľná, preto ho bude dráždiť na vracanie. To môže celú situáciu ešte viac zdramatizovať.

Správny postup je postihnutého posadiť, nakloniť ho mierne dopredu, aby mohla krv voľne tiecť smerom von. Musí začať dýchať ústami a stlačiť si prstami nosové krídla (teda mäkké časti nosa) a držať ich spojené 10 minút. Počas držania sa krv v cieve zrazí a prestane krvácať. Do nosa môžete dať aj kúsok vaty alebo tampón – to pomôže vytvoriť väčší tlak na krvácajúcu cievku, a tým krvácanie zastaviť. Po jeho zastavení by sa človek nemal namáhať, nemal by robiť prudké pohyby, prudko smrkať a zbytočne sa dotýkať nosa. Krvácanie by sa mohlo totiž opätovne spustiť.

Pomôže, ak dáme postihnutému studený obklad na krk?

Je síce pravdou, že studený obklad môže zúžiť cievy, avšak pri zastavení krvácaní z nosa nemá praktický význam. Tepny, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti krku, sú 5 až 7 centimetrov pod kožou. Studeným obkladom na zátylku ich teda nie je možné schladiť. A navyše má zásobovanie nosa vlastnú reguláciu.

Aj napriek tomu, že človek krváca z nose pomerne často, je to skutočne len banálny problém, ktorému netreba venovať veľa pozornosti?

Vo väčšine prípadov je príčinou krvácanie z nosa prasknutie niektorej povrchovej cievky, ktorých je v nose veľmi veľa. To môže byť spôsobené prílišným smrkaním nosa počas nádchy alebo alergie, suchým vzduchom z klimatizácie alebo prekúrených miestností, ktorý vysušuje sliznicu nosa, alebo aj niektorými liekmi.

Existujú však aj prípady, keď je krvácanie z nosa príznakom závažnejšieho ochorenia – vysokého krvného tlaku, vážneho poškodenia lebky po úraze, hemofílie (poruchy zrážanlivosti krvi) alebo nádorového ochorenia. Preto ak postihnutý krváca veľmi silno alebo nie je možné krvácanie zastaviť ani do 30 minút, je potrebné okamžite navštíviť lekára.

WEB 16 – 035

Zomrel od strachu – skutočne sa to dá?

„Toto mi už viac nerob, skoro som zomrela od strachu!“ Aj takúto vetu môžete počuť z úst mamičky, ktorej dieťa odbehne za roh a mamička ho zrazu stratí z dohľadu, alebo sa malý nezbedník pustí ozlomkrky z prudkého kopca na malom bicyklíku. Je to len fráza alebo je to skutočne možné?

ukáž celý článok →

Telo vystavené dlhodobému stresu začne po istom čase bojovať s problémami, ako sú zvýšený krvný tlak, žalúdočné vredy, nespavosť a mnoho iných. „Je to podmienené dlhodobým vyšším vylučovaním hormónov drene nadobličiek (adrenalínu, noradrenalínu), ktoré zužujú cievy, zvyšujú činnosť srdca a zrýchľujú jeho frekvenciu. V spolupráci s hormónmi kôry nadobličiek menia aj hospodárenie organizmu s vodou a soľou,“ upozorňuje na nebezpečenstvo dlhodobého stresu doc. Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby. Tieto podnety sú síce mierne, avšak dlhodobé. Organizmus má teda dostatok času na to, aby sa prispôsobil a naučil sa odolávať.

Ale čo ak sa stane niečo neočakávané a vy sa veľmi zľaknete? V takom prípade nadobličky okamžite vyplavia veľké množstvo hormónov, cievy sa náhle zúžia a nastane prudké zvýšenie tlaku krvi so zodpovedajúcim zaťažením srdca. Zároveň sa náhle zosilní a zrýchli činnosť srdca. Vo vzájomnej súčinnosti týchto faktorov vznikne obrovský nepomer medzi potrebou a dodávkou kyslíka a živín v srdci a preťažené srdce sa zastaví. „Za 20 sekúnd vznikne bezvedomie, za minútu človek prestane dýchať a ak nie je prítomný svedok, ktorý by začal s oživovaním, z človeka, ktorý „zamrel od strachu“, je človek, ktorý zomrel od strachu – teraz už bez úvodzoviek,“ potvrdzuje pravdivosť porekadla doc. Dobiáš.

Nečakaným situáciám sa asi predchádzať nedá, avšak zmiernenie ich dôsledkov môže byť v rukách každého z nás. Preto ak sa staneme svedkom takejto udalosti a zistíme, že človek po prežití šoku nedýcha a nebije mu srdce, musíme okamžite začať s oživovaním. 30 : 2 – teda 30 stlačení hrudníka a 2 vdychy – to je základ, vďaka ktorému môžeme pomôcť pri záchrane ľudského života. Aspoň dovtedy, kým neprídu na pomoc profesionáli.

WEB 16 – 028

Vedeli by ste poskytnúť prvú pomoc hemofilikovi?

Slovensko sa aj tento rok pripojí ku krajinám, ktoré si 17. apríla pripomínajú Svetový deň hemofílie. Košický Dóm sv. Alžbety sa v piatok v noci symbolicky rozsvieti na červeno s cieľom upozorniť na genetickú poruchu, spôsobujúcu nedostatočnú zrážanlivosť krvi. Pripojí sa tak k ďalším miestam sveta ako Niagarské vodopády či CN Tower v Toronte. Keďže ľuďom s ťažším typom tohto ochorenia hrozí riziko vykrvácania, rýchla prvá pomoc je pre nich základnou podmienkou prežitia.

ukáž celý článok →

Nevyliečiteľná, no dobre liečiteľná

Hemofilici nekrvácajú rýchlejšie ako zdraví ľudia. Zastavenie krvácania však trvá dlhšie. Podľa informácií Národného hemofilického centra u nás trpí hemofíliou okolo 590 ľudí. „Skutočný  počet pacientov  so zvýšenou krvácavosťou  je však vyšší,  keďže okrem hemofílie Národný register  vrodených  krvácavých ochorení  eviduje takmer 2 450 jedincov s ďalšími  poruchami zrážania krvi. V minulosti bola kvalita života s touto diagnózou veľmi  nízka. Dnes majú pacienti vďaka liečbe šancu na plnohodnotný život s malými obmedzeniami,“ vysvetľuje Jaroslav Janovec, predseda Slovenského hemofilického združenia. Hemofília je choroba, pri ktorej chýba v krvi bielkovina, umožňujúca zrážanie krvi. Choroba sa nedá vyliečiť, pacientom však pomáhajú lieky, ktoré spomínanú bielkovinu v organizme dokážu nahradiť. Významnú úlohu v ich bezpečnosti však zohráva okrem liečby aj to, že im ich blízki, priatelia či kolegovia, vedia v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc  a dokonca aj vnútrožilovo podať liek. 

Rizikom je najmä vnútorné krvácanie

Jedným z najväčších rizík sú pre hemofilikov úrazy, ktoré spôsobujú vonkajšie či vnútorné krvácanie. „Pri úrazoch akéhokoľvek typu je veľmi podstatné hemofilikovi poskytnúť rýchlu prvú pomoc, podať mu liek, ktorý by mal mať pri sebe a ktorý by mal zabrániť vykrvácaniu. Zavolať 112-tku je vhodné aj v prípade, že nie sú viditeľné žiadne vonkajšie zranenia a dotyčný je pri vedomí a nesťažuje sa na žiadne bolesti. V prípade väčšieho poranenia je však nevyhnutné  ihneď kontaktovať aj špecialistu – hematológa príslušnej regionálnej nemocnice, ktorý zabezpečí adekvátnu liečbu krvácania.  “ konštatuje MUDr. Angelika Bátorová, PhD., prednostka Kliniky hematológie a trasfúziológie LF UK, SZU a UNB a vedúca Národného hemofilického centra, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UNB. Upozorňuje,  že neviditeľné vnútorné krvácanie môže byť  pre hemofilikov životunebezpečné a včasné podanie lieku ešte pred prevozom do nemocnice  je neraz  život zachraňujúcim úkonom. 

Prvá pomoc sa veľmi nelíši

Podanie prvej pomoci hemofilikom sa takmer nelíši od prvej pomoci ľudom bez tejto diagnózy. „Ak je viditeľné vonkajšie krvácanie, treba ho zastaviť. Platia rovnaké zásady ako pri ostatných ľuďoch: pri rane s krvácaním tlačíme prstami alebo dlaňou priamo v mieste krvácania. Keď má záchranca k dispozícii obväzy a absolvoval kurz prvej pomoci, môže aplikovať tlakový obväz. Treba si však uvedomiť, že bez podania lieku sa u hemofilika krvácanie nezastaví napriek  týmto opatreniam,  preto ostáva prvoradou snaha čo najskôr podať  liek obsahujúci  chýbajúcu bielkovinu v krvi“ opisuje Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. odborný garant projektu Krajina záchrancov.

Problémom je identifikácia

Každé viditeľné vonkajšie krvácanie treba zastaviť čím skôr. Pri krvácaní z rán na končatinách a krku, kde veľké cievy prebiehajú tesne pod povrchom kože je dôležité spolu so zastavením krvácania poskytnúť aj protišokové opatrenia. Je to hlavne uloženie do pohodlnej polohy, upokojovanie a bránenie stratám tepla prikrytím. radí doktor. Ak je postihnutý v bezvedomí, najväčším rizikom pri

prvej pomoci a následnej hospitalizácii je fakt, že jeho diagnóza zostane neodhalená. „Hemofilici nosia pri sebe preukaz s upozornením a s telefonickým kontaktom na ošetrujúceho hematológa, ktorý upozorní na potrebu špeciálnej nemocničnej starostlivosti“ konštatuje Viliam Dobiáš.

„Štatistiky hovoria, že 75 percent úrazov sa stane v prítomnosti blízkych či kolegov, prvú pomoc však ovláda stále veľmi málo ľudí. V prípade hemofilikov platí rovnaké pravidlo ako pri ostatných ľuďoch: aj keď ich diagnózu nepoznáte, akákoľvek prvá pomoc je pri úraze lepšia, ako žiadna,“ vysvetľuje garant projektu Krajina záchrancov.

WEB 16 – 026

Chystáte sa na lyžovačku? Dajte si pozor na zranenia

Počet zranení na horách stúpa každým rokom . Počas minuloročnej zimnej sezóny horskí záchranári zasahovali v slovenských horách vo viac ako 1 700 prípadoch. Väčšinu z nich tvorili zásahy na lyžiarskych tratiach, v horskom teréne a v piatich prípadoch zasahovali pri lavínových nehodách. Veľká časť smrteľných nehôd by sa nemusela skončiť tragicky, keby ich obetiam niekto poskytol prvú pomoc. A čo vy? Vedeli by ste pomôcť pri zlomenine či vykĺbenom ramene?

ukáž celý článok →

Najčastejšie zimné zranenia:

  • Poranenie ramena vykĺbením, zlomeniny kľúčnej kosti. Tieto zranenia sú typické najmä u snowboardistov vďaka natiahnutej ruke pri páde.
  • Natiahnutie a pretrhnutie kolenných väzov.
  • „Lyžiarsky palec“. Najčastejšie u lyžiarov a snowboardistov pri náraze palca na zem pri páde.

Prvá pomoc pri lyžiarskych zraneniach

Napriek tomu, že nevieme rozlíšiť či ide o zmliaždenie svalu, vyvrtnutie, vykĺbenie alebo zlomeninu, príznaky sú rovnaké a prvá pomoc tiež.

Ako prvé je dôležité vytvoriť oporu na poranenej končatine podložením rúk a vytvoriť tak jej znehybnenie. Hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky alebo použijeme priamo rukáv z odevu. Pri zlomenine dolnej končatiny je dôležité jej znehybnenie prostredníctvom priloženia zdravej končatiny k zranenej a následne ich zviazanie. Pri veľkej deformácii možno využiť taktiež rôzne druhy obloženia na znehybnenie.

Ak ste nováčik na svahu alebo aj dlhoročný a skúsený lyžiar, vyhnite sa nepozornosti, dodržiavajte vyznačené pokyny a hlavne nepreceňujte svoje schopnosti. Môžete sa tak vyhnúť nepríjemnému zraneniu.

 

WEB 15 - 060


Keď vám stuhne krv v žilách

Stres je v dnešnej dobe naším každodenným spoločníkom. Sprevádza nás pri bežných pracovných a rodinných záležitostiach, ale aj v neočakávaných situáciách. Pomaly si na neho naše telo zvyklo a akosi prirodzene s ním bojuje. Ak sa však dostaneme do extrémne náročnej situácie – staneme sa účastníkom dopravnej nehody, vážne sa zraníme, sme svedkom úrazu inej osoby alebo sa dozvieme zdrvujúcu správu – zľakneme sa tak, že nám až stuhne krv v žilách. Je to len porekadlo alebo je to skutočne tak? 

ukáž celý článok →

V stave ohrozenia sa naše telo behom krátkej chvíľky dostáva do špeciálneho režimu a pripravuje sa na najhoršie. Zvýši sa nám krvný tlak, začne nám búšiť srdce a prehĺbi sa dýchanie. Okrem týchto viditeľných telesných prejavov sa rozbehnú aj menej viditeľné biochemické zmeny v krvi. „Následkom zvýšenia činnosti nadobličiek (pretože v strese sa zvyšuje aktivita žliaz s vnútorným vylučovaním) sa do krvi vyplaví väčšie množstvo hormónov drene a kôry nadobličiek. Dochádza k zužovaniu vlásočníc (najtenších krvných ciev) a k zvýšenému zhlukovaniu krvných doštičiek. Krv má sklon k zvýšenému zrážaniu a v zúžených vlásočniciach aj k nadmernej tvorbe mikroskopických zrazenín. Krv je menej tekutá, stáva sa hustejšou, doslova stuhne,“ vysvetľuje z medicínskeho hľadiska podstatu tuhnutia krvi v žilách doc. Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby.

Bez laboratórnych analýz, bez moderných prístrojov, bez medicínskeho vzdelania – naši predkovia boli aj bez týchto možností natoľko múdri, že prišli na to, že človeku v šoku či strachu krv do určitej miery stuhne a vďaka tomu menej krváca. Hoci celý proces pomenovať nevedeli, vložili túto celú pravdu do jedného porekadla a takto svoju múdrosť šírili ďalej. Celé generácie až podnes.

WEB 16 – 021

Strach z odberu krvi vám samotný odber môže veľmi skomplikovať. Prečo je to tak?

Sedíte na stoličke, ste bledí, potíte sa, máte rozšírené zreničky a napäté svaly – aj takto môže reagovať telo na strach, ktorý máte pred odberom krvi zo žily. Sestrička len veľmi ťažko dokáže nahmatať žilu a už teraz vie, že jej hľadanie bude pre vás bolestivé. Tak si povzdychne: „Krvi by sa vám teraz nikto nedorezal..."

ukáž celý článok →

Toto staré porekadlo však nesie v sebe kus veľkej pravdy. „Sám neviem, ako jednoduchí ľudia v dávnej minulosti objavili príznaky, o ktorých dnes ani mnohí lekári nevedia, že vôbec existujú,“ zamýšľa sa nad pravdivosťou porekadla doc. Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby.

Je totiž medicínsky dokázané, že ak sa človek zľakne alebo sa niečoho veľmi bojí, telo vycíti nebezpečenstvo a začne sa pripravovať na „boj“. Spustí poplachovú reakciu a pripravuje sa na prežitie tejto nečakanej situácie. Zvýši sa tlak krvi, zrýchli sa činnosť srdca, zrýchli a prehĺbi sa dýchanie, spomalí sa činnosť žalúdka a čriev, rozpadá sa zásobný cukor a zvyšuje sa hladina cukru v krvi a dochádza k jej presunom. Nadbytočná krv z orgánov, ktoré nie sú potrebné na zvládnutie hroziaceho nebezpečenstva, sa čiastočne presúva do tých častí tela, ktoré sú pri poplachovej reakcii dôležité, teda do životne dôležitých orgánov. Dochádza k tomu na základe pokynov z mozgu, ktoré zúžia cievy v koži a rozšíria v srdci, mozgu, obličkách. Zúžené cievy (tepny, žily aj vlásočnice) v koži sú menej viditeľné až neviditeľné aj na miestach, kde ich inokedy vidno. Krv v kožných vlásočniciach menej presvitá a koža sa stáva bledou. A to je ten dôvod, prečo sú u ľudí so strachom z odberu žily veľmi zle viditeľné a odber krvi môže byť ťažší, zdĺhavejší a bolestivejší.

Tento proces však nie je samoúčelný – pre organizmus je nápomocný pri povrchovom poranení kože, pretože vďaka nemu rana menej krváca, ako keď dôjde k poraneniu v štádiu pokoja a pohody.

WEB 16 – 011

Láka vás horská turistika aj v zime? Dajte pozor na tieto riziká

V poslednom období zaznamenali horskí záchranári v slovenských horách viac ako 150 úrazov, z ktorých bolo žiaľ aj niekoľko smrteľných. Zlé snehové podmienky, klzký povrch, hmly a iné nepriaznivé vplyvy prírody nemožno podceňovať. Akékoľvek menšie zaváhanie sa môže stať osudným. Niektorým rizikám sa však dá vyhnúť.

ukáž celý článok →

Horskí záchranári vyzývajú verejnosť, aby nepreceňovali svoje schopnosti, boli ostražití, mali kvalitnú výstroj a pohybovali sa po vyznačených trasách a chodníkoch.

Medzi najväčšie riziká zimnej turistiky patrí:

* Neznalosť pohybu v teréne

Časový rozvrh túry treba prispôsobiť zdatnosti návštevníkov. Netreba preceňovať svoju kondíciu a určiť si primerané trasy, taktiež je vhodné vrátiť sa pred zotmením a ovládať techniky postupu túry.

* Neznalosť terénu

Najdôležitejším bodom je vybrať si vhodnú a primeranú trasu. Nesprávny výber smeru, priebehu a obtiažnosti cesty môže spôsobiť stratu orientácie a už nás delí iba krôčik od nepríjemného rizika..

* Nedostatočná výbava

Určite sa oplatí investovať do správnej a kvalitnej obuvi určenej na zimnú turistiku, taktiež do ochrany proti zime, dažďu a hmle. Nezabudnime na nabitý mobil, pri dlhšom výlete aj na solárnu nabíjačku. V mobile nesmie chýbať číslo na horskú záchrannú službu 18 300.

* Nevhodné poveternostné a snehové podmienky

Pred túrou si treba overiť predpoveď počasia a informácie podávané horskou službou o nebezpečenstve lavín. V žiadnom prípade sa nevydávame na túry za zlého počasia (búrka, vietor, hmla, snehová víchrica,...). Ak sa počasie počas túry začne meniť, včasným návratom sa môžeme vyhnúť ohrozeniu života. Počas zimy je dôležité sledovať aj vrstvu snehu, jeho stav, taktiež nenápadné zľadovatené chodníčky, rebríky, či plochy. Malé pošmyknutie vie spôsobiť dlhý a nebezpečný pád.

 

WEB 16 - 008

Ako postupovať pri dopravnej nehode

Riziko dopravných nehôd je počas zimy pätnásťkrát väčšie ako v lete. Okrem šmykľavej vozovky je príčinou zhoršená viditeľnosť a s ňou spojená znížená sústredenosť vodičov. Až 40% ľudí zomiera pri autonehodách z dôvodu, že im do 5 minút nebola poskytnutá prvá pomoc. Mali by sme preto byť pripravení a vedieť ako sa zachovať v podobnej situácii, pretože každý z nás môže byť svedkom autonehody.

ukáž celý článok →

Dodržať zásady bezpečnosti

V prvom rade musíme dodržať zásady bezpečnosti a zhodnotiť situáciu.  Svoje auto by sme mali odstaviť aspoň 10 metrov pred nehodou a zapnúť varovné svetlá. Z havarovaného auta ako prvé treba vytiahnuť kľúče zo zapaľovania a zatiahnuť ručnú brzdu. Po overení základných životných funkcii (dýchanie, vedomie) postihnutých uvoľníme z pásov. Privoláme špecializovanú pomoc, kde okrem počtu poranených a ich postihnutí oznámime aj poškodenie auta aby záchranný a hasičský zbor prišiel na miesto nehody so správnym technickým vybavením. Ak je niekto ohrozený na živote, treba ho čo najskôr vytiahnuť z auta, aby sme mu mohli poskytnúť prvú pomoc na voľnejšom priestore.

Prvá pomoc – čo má prednosť?

Ak je osoba v bezvedomí alebo nedýcha, prvá je dôležitá obnova činnosti srdca a dýchania. Dospelého oživujeme 30 stlačeniami hrudníka do 5 – 6 cm hĺbky, po ktorých nasledujú 2 vdychy. Ak sa vyskytlo krvácanie, nasleduje zastavenie krvácania. Postihnutému okamžite zatlačíme rukou na ranu a následne obväzom alebo čistou tkaninou ranu prekryjeme. Postihnuté miesto sa snažíme polohovať nad úroveň srdca a pomôžeme si tlakovým obväzom, ktorý nám uvoľní ruky na ďalšiu pomoc. Následne ošetríme rany a popáleniny, po ktorých nasleduje ošetrenie zlomenín a starostlivosť o pacientov v šoku. Zlomeninu znehybníme buď v závese z trojrohej šatky alebo v rukáve odevu. Pri šoku si treba pamätať 5T (Ticho, Teplo, Tíšenie bolesti, Tekutiny, Transport).

 

WEB 15 - 059

Deň záchrany života 2015: Aj vaše ruky môžu zachrániť život

Každý jeden z nás sa môže ocitnúť v situácii, kde bude potrebné poskytnúť prvú pomoc. Každoročne v Európe zomrie zbytočne až 100-tisíc ľudí. O prežití alebo neprežití rozhodujú prvé minúty a čakať na záchranku sa nedá. Ste to práve vy, kto môže zachrániť život a možno na to stačí len pár stlačení a vdychov. Symbolom záchrany života sa stal 16. október – Európsky deň záchrany života. Na Slovensku sa organizuje už po druhýkrát a tento rok sa verejnosť v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pokúsi vytvoriť nový slovenský rekord.

ukáž celý článok →

Až u 350 000 Európanov dochádza k náhlemu zastaveniu srdca. Dochádza k nemu najčastejšie doma (zhruba v 70% prípadov), kde sú jedinými svedkami udalosti členovia rodiny. Pokiaľ vedia resuscitovať, zvýši sa percento prežitia ich blízkych dvoj – až trojnásobne. Dnes je však kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) poskytovaná iba pri jednom z piatich náhlych zastavení obehu. To je hlavný dôvod, prečo v súčasnosti prežije menej ako 1 z 10 takýchto pacientov. Nemuselo by to tak byť, keby široká verejnosť poznala základné pravidlá resuscitácie.

Naučte sa resuscitovať od profesionálov

Slovenská resuscitačná rada (SRR) aj tento rok 16. októbra organizuje Deň záchrany života s mottom „Tvoje ruky môžu zachrániť viac životov“. Záchranári, lekári a inštruktori prvej pomoci budú bežným ľuďom ukazovať správne laické postupy na figurinách. Pod ich dohľadom sa budú môcť niektoré zručnosti na figurínach aj naučiť, alebo vyskúšať. Nepôjde o prezentáciu technického pokroku alebo prístrojov, ale ľudí, ich postoja a rúk, ktoré sú najdôležitejšie  pri včasnej záchrane ľudského života.  Tento rok bude výnimočný v tom, že Deň záchrany života sa bude snažiť o slovenský rekord v počte simulovaných resuscitácii súčasne. Aby bol dostupný pre všetkých, okrem Bratislavy sa bude konať aj v Nitre, v Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a v Trenčíne.

„Áno, ste to Vy a Vaše ruky ktoré rozhodujú. Prijmite pozvanie na Deň záchrany života 16. októbra 2015, aby ste sa aj Vy a Vaše ruky spojili s nami a ukázali, že to ide,“ pozýva koordinátor projektu Marcel Brenner.

 

WEB 15 – 057

Ak potrebujú prvú pomoc tí najmenší

Len nech je zdravé a nech sa mu nič nestane – to je snáď najväčšie prianie všetkých rodičov na svete. Život je však nevyspytateľný a aj ten krásny voňavý malý balíček sa môže v sekunde ocitnúť v nebezpečnej situácii, ktorá môže ohroziť jeho život. Keďže práve rodičia trávia so svojím dieťatkom takmer 24 hodín denne, aj tieto krízové situácie sa stanú v ich prítomnosti. Preto by mali ovládať základy prvej pomoci dojčiat (deti do 1 roka), aby dokázali zabrániť najhoršiemu.

ukáž celý článok →

Oživovanie dieťaťa

Pri podávaní prvej pomoci dieťaťu treba postupovať rýchlo, ale rozvážne. Je potrebné si v prvom rade uvedomiť, že dieťa nie je malý dospelý. Ak dieťa nereaguje na vaše oslovenie, prípadne potrasenie, musíte zistiť, či dýcha a či mu bije srdce. Ak priložíte ucho k jeho ústam a necítite dych, prípadne sa nedvíha ani jeho hrudník, okamžite zavolajte záchranku a zároveň sa pustite do oživovania aj sami. Položte dieťa na rovnú podložku, zakloňte jemne jeho hlavičku, uvoľnite dýchacie cesty a začnite s umelým dýchaním. Priložte svoje ústa na nos a ústa dojčaťa a urobte prvých 5 vdychov (týmito vdychmi sa začína oživovanie len u detí, pretože deti majú vo väčšine prípadov zdravé srdce, ktoré sa zastaví až následne – keď spotrebuje všetok kyslík). Po úvodných vdychoch pokračujte stlačeniami hrudníka približne o 1/3 hrudnej kosti nadol. Stlačenia nerobte dlaňou, ale dvoma prstami cca 1,5 cm pod spojnicou medzi bradavkami. Opakujte takýchto 30 stlačení. Rýchlo a krátko. Po stlačeniach nasledujú 2 vdychy (opäť do nosa a do úst dieťaťa). Takto postupujte ďalej, dokým nepríde odborná pomoc alebo dieťa nezačne dýchať samo.

Pamätajte si – 5 : 30 : 2

Hoci je to fyzicky aj psychicky náročné, nesmiete zaváhať ani na chvíľku. Pri záchrane dieťaťa sa vám okamžite musí vynoriť vzorec – 5 (vdychov na úvod) : 30 (stlačení hrudníka) : 2 (následné vdychy). Pretože už po 3 – 5 minútach bez kyslíka dochádza k nezvratnému poškodeniu mozgu a po 7 minútach bez činnosti srdca je možné oživiť len 25 % postihnutých. Nebojte sa toho, že by ste dieťaťu mohli ublížiť. Buďte si totiž istí, že práve nečinnosťou môže dôjsť k tej najväčšej tragédii pre každého rodiča.

 

WEB 15 – 050

Mám prestať fajčiť? A prečo?

„Ja už presne viem, ako prestať fajčiť – skúsil som to najmenej 20-krát!“ Možno aj vy patríte medzi tú približne miliardu ľudí na svete, ktorí si ráno s radosťou zapália cigaretku a posedia chvíľku pri kávičke. Na prvý pohľad to môže vyzerať príjemne, ale v skutočnosti vás práve tieto fajčiarske chvíľky oberajú o drahocenné minúty až hodiny z vášho života. 

ukáž celý článok →

 

V cigaretovom dyme sa okrem nikotínu nachádza viac ako 4000 chemických látok, ktoré škodia celému vášmu organizmu. Fajčenie môže spôsobiť vznik rôznych ochorení – od zápalov očí, žltnutia zubov a zápalov a vredov na žalúdku, po psoriázu, ochorenia ciev a hlavne závažnú rakovinu (pľúc, kože a iných orgánov). Sú to závažné ochorenia, ktoré môžu byť aj príčinou smrti človeka. 

Prečo vás to aj napriek všetkému k cigarete stále ťahá?

Nikotín sa dostáva do mozgu do 10 sekúnd od momentu, keď vdýchnete dym do pľúc. V mozgu stimuluje tvorbu dopamínu, vďaka ktorému vás okamžite opantá pocit šťastia, uvoľnenia. Vyplavený adrenalín zvýši váš krvný tlak, pulz a zrýchli dýchanie. Práve vďaka tomuto mechanizmu účinku je nikotín jednou z najnávykovejších látok na svete. Vaše telo si okamžite zvykne a každým dňom si pýta väčšiu a väčšiu porciu „šťastia“.

Zbavte sa toho raz sa navždy

Nikdy nie je neskoro prestať a pomôcť tak svojmu telu a mysli dostať sa do normálu. Začiatky sú síce ťažké, ale pevnou vôľou a možno aj vďaka dnes už rôznym dostupným prostriedkom (rôzne náplaste, žuvačky, inhalátory, podporné skupiny) sa to dá zvládnuť. Chuť na ďalšiu cigaretu sa môže dostaviť už po 2 hodinách. V takýchto ťažkých chvíľach myslite na to, ako svojmu telu pomáhate – už po 8 hodinách bez cigarety sa totiž znižuje obsah toxických látok v krvi a obsah kyslíka sa vráti do normálu. Po 48 hodinách bez cigarety sa vyplaví z vášho tela všetok nikotín, čím sa zníži pravdepodobnosť srdcového infarktu a vráti sa vám normálna chuť a čuch. Už po 3 dňoch si telo začne odvykať a ak vydržíte dva týždne nefajčiť, zlepší sa váš celkový krvný obeh. Približne do jedného roka sa vaše pľúca vyčistia a vy už nebudete mať na cigaretu chuť. Po roku sa zníži riziko infarktu o polovicu a určite oceníte aj to, že vaše vlasy a pleť budú oveľa zdravšie. Možno je to neuveriteľné, ale po 5 rokoch abstinencie sa telo dostáva do pôvodnej kondície. Vzdať sa cigarety natrvalo sa určite oplatí, pretože po 10 – 15 rokoch sa riziko rakoviny pľúc dostane na úroveň nefajčiara.

 

WEB 15 – 049

Z hubačky sa môže stať boj o život

Len tak si vybehnúť s deťmi do lesa je pre všetkých veľmi prospešné. Pohyb na čerstvom vzduchu podporuje imunitu, vyčistí myseľ a príjemne unaví. Ak to navyše spojíte so zberom húb, vaša vychádzka bude nielen zábavná, ale aj užitočná. 

ukáž celý článok →

 

Buďte však veľmi opatrní. V lese totiž môžete naraziť okrem chutných jedlých húb aj na jedovaté (napríklad muchotrávka zelená). Preto zbierajte len tie huby, ktoré stopercentne poznáte. Deťom vysvetlite, že v lese nemôžu nič jesť, ani keď to vyzerá veľmi chutne. Otrava hubami alebo inými jedovatými plodmi je totiž veľmi nebezpečná a môže viesť až k smrti človeka.

Ak aj napriek vašim upozorneniam dieťa zjedlo nejaké huby alebo lesné plody, pokúste sa hlavne zistiť, čo to bolo a neprehltnuté zvyšky mu vyberte z úst. Otrava sa následne môže prejaviť nevoľnosťou, napínaním na vracanie alebo samotným vracaním. Ak dieťa začalo vracať, vracanie nezastavujte. Je dôležité, aby sa jedovatý kúsok jedla dostal zo žalúdka von. Počas toho mu nedávajte piť. Ak dieťa nevracia, pokúste sa mu vyvolať vracanie (jedným zo spôsobov je vypiť väčšie množstvo teplej vody a postihnutému podráždiť pažerák). Vyvrátenú otrávenú stravu alebo akúkoľvek vzorku z rastliny, ktorú dieťa zjedlo, vezmite so sebou na analýzu a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Stupeň otravy hubami totiž záleží od času, ktorý ubehol medzi požitím jedla a začiatkom vyšetrenia.

Otrava hubami hrozí aj po zjedení jedlých húb, ktoré neboli pred požitím dostatočne tepelne spracované (menej ako 15 minút varenia alebo smaženia) alebo boli nesprávne skladované (zaparením alebo hnitím sa tvoria aj v jedlých hubách toxické látky, ktoré môžu spôsobiť otravu). Otrava hubami je nebezpečná hlavne v tom, že sa môže prejaviť až po 8 – 48 hodinách. Človek sa môže cítiť unavený, malátny, prichádzajú bolesti hlavy, kŕče a bolesti brucha. Nevoľnosť sa postupne začína výrazne zhoršovať a na rad prichádza vracanie a hnačky. V druhej fáze môže dôjsť k zlyhaniu pečene, prípadne obličiek a pri silnej otrave až k bezvedomiu. Preto neváhajte a postihnutého okamžite prepravte do najbližšej nemocnice.

Ak si neviete poradiť, najlepší postup, ako máte pri akútnej otrave hubami postupovať, vám poradia v Národnom toxikologickom informačnom centre (NTIS) na telefónnom čísle +421 2 5477 4166 nepretržite 24 hodín denne.

 WEB 15 – 047

Prvá pomoc pri uštipnutí „háveďou“

Komáre, kliešte, osy, včely, a ovady. Toto je štandardný zoznam bežných hmyzích „predátorov“, ktorí nás štípu či hryzú – či už úmyselne, alebo len v sebaobrane. Uštipnutia hadmi či pavúkmi sú u nás relatívne zriedkavé, no v prípade dovolenky mimo Európu sa zoznam „hávede“ rapídne zahusťuje. Pribúdajú jedovaté druhy hmyzu, hadov a pavúkov, morské potvory a škorpióny. Prvá pomoc proti hávedi sa líši od druhu k druhu, najideálnejšie je sa stretnutiam s týmito tvormi vyhnúť. 

ukáž celý článok →

S maláriou nie sú žarty

Komárie štípance a kliešte sú súčasťou každého leta aj u nás doma. Pri komároch domácich o prvej pomoci hovoriť netreba, keďže jediný následok je svrbenie. Ak sa však chystáte do Afriky, Ázie a Strednej či Južnej Ameriky, štipnutie komárom môže znamenať maláriu. Prvá pomoc pri malárii je jednoduchá – okamžite vyhľadať nemocnicu a začať sa liečiť. Malária je však zradná – zo začiatku pripomína chrípku, no v tele človeka môže choroba prežívať aj rok bez príznakov, kým sa prejaví.  Treba preto veľmi pozorne sledovať prejavy svojho tela a pri najmenšej pochybnosti ísť na vyšetrenie.

Ako na žihadlá, hryzáky a zuby

Na Slovensku žije v porovnaní s exotickými krajinami našťastie relatívne málo prudko jedovatých tvorov. Pri osom či včeľom žihadle hrozí nebezpečenstvo len v prípade alergie. Ak o sebe viete, že ste alergický, noste so sebou antihistaminiká. Prvá pomoc je jednoduchá: vyberte žihadlo – ranu po vpichu vydezinfikujte a ochlaďte. Čo sa týka pavúkov – u nás sa treba obávať len pradiarky pestrej. Jej jed nie je smrteľný, môže však spôsobiť bolestivý opuch, ktorý sa môže rozšíriť aj do iných častí tela, zvýšenú teplotu, či dýchacie problémy. Ak máte pochybnosti o svojej reakcii na pavúčie uštipnutie, radšej zájdite na vyšetrenie.

Exotické nebezpečenstvá

Najznámejší nepriateľ dovolenkára – morský ježko – nepredstavuje výrazné nebezpečenstvo. Rana po ostni sa však môže zapáliť, preto ju treba dôkladne vydezinfikovať. O niečo nepríjemnejšie môžete dopadnúť po stretnutí s medúzou. Na pobrežiach Európy sa smrteľne jedovaté medúzy obvykle nevyskytujú, stretnúť ich však môžete v Austrálii, ale aj na pobreží Kalifornie. Austrália je všeobecne známa najväčšou koncentráciou jedovatých tvorov na svete – pozor si tu preto dávajte nielen v mori, ale aj na súši. Po popŕhlení medúzou si postihnuté miesto polejte kyselinou octovou alebo alkoholom. Miesto neoplachujte vodou a nedotýkajte sa ho. Ak zaznamenáte iné ťažkosti – nevoľnosť, či problémy s dýchaním, okamžite vyhľadajte lekára.
Ďalším nebezpečenstvom sú hady a škorpióny. Na Slovensku hrozí smrteľné nebezpečenstvo len od vretenice, no v exotických destináciách sa treba obávať aj iných druhov. Prvá pomoc je všeobecné známa – miesto uštipnutia treba podviazať tak, aby sa prehradila cesta krvi do srdca a čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc. Rovnaký scenár platí aj pri uštipnutí škorpiónom. Ak ste si mysleli, že ho v Európe nemôžete stretnúť – omyl. Niekoľko druhov škorpiónov žije v Chorvátsku, Španielsku, ale aj Taliansku. Tieto druhy nie sú smrteľne jedovaté, ich štipnutie však spôsobuje bolesť a opuch. Postihnuté miesto by sme mali schladiť a do 24 hodín by mali príznaky ustúpiť. Ak nechcete riskovať, navštívte však radšej lekára. Pozor – hady a škorpióny predstavujú oveľa väčšie nebezpečenstvo pre deti. 

WEB 15 – 043 

Vedeli by ste poskytnúť prvú pomoc svojmu dieťaťu?

Bicyklovanie, plávanie, opekačky, stanovačky. Leto a dlhé letné prázdniny sú ako stvorené na „lietanie“ po vonku a vystrájanie. Letný raj však so sebou prináša aj zvýšené riziko úrazov – podľa štatistík sa ich počet počas letných prázdnin až zdvojnásobuje. Vedeli by ste vo vážnej situácii svojej ratolesti pomôcť, alebo by svedkovia museli volať záchranku aj pre zrúteného rodiča? 

ukáž celý článok →

Chladná hlava a prvá pomoc

Väčšinu úrazov vyrieši láskyplná ockova alebo mamina náruč – drobné odreniny nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo a náplasť s motívom obľúbenej rozprávky pomôže na bolesť rýchlo zabudnúť. Vedeli by ste však dieťaťu pomôcť aj nad rámec pofúkania kolena? „Najčastejšími detskými úrazmi sú pády z bicykla a na kolieskových korčuliach,“ hovorí docent Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža a odborný garant projektu Krajina záchrancov. Nemocnice plnia počas leta deti s otrasmi mozgu, so zlomeninami, pomliaždeninami a vyvrtnutými členkami. „Vo vážnych situáciách existujú len dve dôležité pravidlá – zachovať pokoj a poskytnúť prvú pomoc.

Pri vyvrtnutom členku záchranku nevolajte

Áno, pád z bicykla vyzerá vždy hrozivo a áno, rozbité kolená krvácajú. Ak je dieťa po úraze pri vedomí, je to o niečo jednoduchšie – môže vám povedať, čo ho bolí. Vyvrtnutý členok treba schladiť, odreté kolená vydezinfikovať. „Sanitka nie je taxík. V prípade, že nejde o životohrozujúci prípad, skúste malého pacienta odprevadiť na röntgen svojpomocne, zbytočný výjazd sanitky môže ohroziť život niekoho, kto to naozaj potrebuje,“ hovorí docent Dobiáš. Horšie je však nepanikáriť vtedy, keď je dieťa v bezvedomí. „V prvom rade skontrolujte životné funkcie a v prípade potreby okamžite poskytnite umelé dýchanie alebo/a masáž srdca. Neviete, ako na to? Čo najskôr absolvujte kurz Prvej pomoci. Zajtra už môže byť neskoro,“ varuje docent Viliam Dobiáš. Ak chcete ušetriť čas a peniaze,  absolvujte teoretický kurz elektronicky.

WEB 15 – 040

 

 

 

Krajina záchrancov ocenená Zlatým záchranárskym krížom

Zlatý záchranársky kríž už viac ako 11 rokov vyhľadáva najvýznamnejšie aktivity v oblasti profesionálneho záchranárstva a poskytovania prvej pomoci laikmi. Tento rok bolo udelené toto prestížne ocenenie aj projektu Krajina záchrancov. Kreatívny prístup k osvete a vzdelávaniu v oblasti prvej pomoci bol ocenený dvojkolovou porotou a aj Prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom na slávnostnej audiencii. 

ukáž celý článok →

Ocenenie aktivít Krajiny záchrancov

Dvojkolová porota Zlatého záchranárskeho kríža vybrala projekt Krajina záchrancov v kategórii ZZK – Cena RESCUE report-u za kreatívny prístup k osvete a vzdelávaniu. Ide o významné ocenenie doterajších aktivít projektu Krajina záchrancov, ktorý vo februári 2013 spolu s partnermi spustila spoločnosť Pfizer.
„Kombinácia e-learningu, mobilnej aplikácie, siete trénerov, tradičných a sociálnych médií spojených v Krajine záchrancov oslovila tisícky ľudí. Mohli sme tak prispieť k nárastu povedomia o prvej pomoci,“ povedal o projekte MUDr. Branislav Budke, Country Manager spoločnosti Pfizer na Slovensku.

Stránku Krajiny záchrancov www.prvapomoc.sk doteraz navštívilo viac ako 75 000 unikátnych návštevníkov, jej e-learningový kurz si vyskúšalo viac ako 6 000 ľudí. Veľký ohlas získala aj mobilná aplikácia Prvá pomoc, ktorú si do svojich smartfónov nainštalovalo už viac ako 35 000 ľudí.

„Som rád, že prostredníctvom Krajiny záchrancov môžeme viesť vôbec najrozsiahlejšiu vzdelávaciu kampaň v oblasti prvej pomoci na Slovensku. Teší ma, že táto aktivita bola ocenená,“ povedal odborný gestor projektu a prezident Slovenského Červeného kríža, Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

Odovzdávanie ocenení pod patronátom prezidenta Slovenskej republiky

Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutočnilo dňa 29. apríla 2015 v Slovenskom národnom divadle. Krajine záchrancov odovzdala Zlatý záchranársky kríž do rúl pani Lívia Klausová, veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku. Pred odovzdávaním boli laureáti prijatí Prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom.

 

WEB 15 – 023

Tri mýty o prvej pomoci, ktoré dokážu narobiť veľa škody

Za posledných 20 rokov sa ukázalo, že príliš zložité postupy prvej pomoci nefungujú. Odborníci ich preto zjednodušili, takže je dnes naozaj ťažké ich interpretovať mylne. Napriek tomu sú medzi ľuďmi stále populárne mnohé mýty, ktoré môžu potenciálneho záchrancu pomýliť natoľko, že namiesto podania prvej pomoci neurobí nič. Tu je ochutnávka: 

ukáž celý článok →

 

1. Hľadanie dlahy na znehybnenie končatiny

Spomínate si, ako vám na kurze prvej pomoci kládli na srdce, že zlomenú ruku či nohu treba znehybniť konárom, doskou, či iným pevným predmetom? Zabudnite na to. „Na znehybnenie končatiny úplne stačí použiť trojrohú šatku z lekárničky. Nie, naozaj nie je nutné nechať raneného na mieste nehody, ísť si do najbližšieho domu požičať sekeru, aby ste mohli bežať do lesa vyťať konár, na pripevnenie ktorého budete aj tak potrebovať trojrohú šatku,“ konštatuje docent Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža a garant projektu Krajina záchrancov. Na provizórnu dlahu sa preto, ľudovo povedané, pokojne vykašlite. „Kto má skúsenosti so znehybňovaním, odporúča šatky. Kto je fanúšikom romantických filmov z osídľovania Aljašky spred 200 rokmi, bude hľadať konár,“ s úsmevom uzatvára dlhoročný záchranár.

 

2. Na štípance je najlepšia cibuľa

Možno ste vždy mali pocit, že to naozaj pomáha, v skutočnosti však ide o placebo efekt. Je pravda, že cibuľová šťava deaktivuje toxíny včelieho a osieho jedu, ale jedine vtedy, ak ich požijeme ako liek. „Priložená cibuľa neprenikne cez kožu, takže nemôže fungovať. V rámci hesla v jednoduchosti je krása radím siahnuť po najjednoduchšom riešení – chladení,“ radí Viliam Dobiáš. Lokálne chladenie spomaľuje vstrebávanie jedu a poskytuje úľavu.

 

3. Kliešťa nevytáčajte, neduste, nekývajte

„Najprv sme kliešte vytáčali a otázkou bolo, či v smere, alebo proti smeru hodinových ručičiek. Potom prišli digitálne hodinky a odporúčanie sa zmenilo na vykývanie zľava doprava, lebo hryzadlá kliešťa nie sú rotačné,“ konštatuje Viliam Dobiáš. Kliešť je ale taký malý, že často ani s lupou nevidíme, ktorým smerom ho máme kývať. Aby to nebolo také jednoduché, pridalo sa tvrdenie, že stláčanie pinzetou vytlačí do podkožia ďalšie toxíny a my sa tak vlastnou vinou infikujeme chorobami, ktoré kliešte prenášajú. Veľké „NIE“ tiež platí pre vatový tampón napustený mydlom alebo olejom, ktorý kliešťa zadusí, a ten zasa v predsmrtnom kŕči vytlačí toxíny. „Vyzerá to tak, kliešťa by sme vlastne mali nechať tam, kde je, lebo akékoľvek odstraňovanie je nebezpečné. Keďže sa však zatiaľ nenašiel krotiteľ, ktorý by dokázal dobrovoľne dostať živého kliešťa spod kože, môžeme použiť zdravý rozum:  kliešť vytlačí toxíny už pri prisatí sa ku koži, čím skôr ho teda vyberieme, tým lepšie,“ dodáva záchranár. Keďže pinzetu nemusíme mať vždy pri sebe, pokojne použime vatu a krém, alebo to, čo máme po ruke a po 15 až 20 minutách kliešťa zotrite plochým predmetom (tupá strana nožíka, karta a podobne).

 

To, že neposkytneme prvú pomoc, môže mať fatálne následky. Štatistiky svedčia o tom, že väčšina kritických prípadov sa udeje v blízkosti rodiny, priateľov, či známych. Napriek tomu len veľmi malé percento Slovákov dokáže v kritickej situácii svojim blízkym poskytnúť prvú pomoc. Vo väčšine prípadov platí, že poskytnúť základnú a jednoduchú pomoc je vždy lepšie, ako neurobiť nič. 

Väčšina z nás stále nevie, ako pomôcť svojim blízkym

Záchranári na celom Slovensku minulý rok prijali takmer 1 274 000 hovorov, za pacientmi však vyrazili len v 515-tisíc prípadoch. V šiestich prípadoch z desiatich výjazd sanitky nebol potrebný. Volajúci potrebovali len konzultáciu či odporúčanie, pretože nevedeli, čo robiť. 

ukáž celý článok →

 

Správne zhodnotenie stavu je základ

Zhodnotiť situáciu, pri ktorej je vám či vašim blízkym zle, je niekedy samozrejme náročné. Podstatné však je vždy sa riadiť heslom, že záchranku treba volať len pri život ohrozujúcich situáciách. „Úloha záchrannej služby je zachraňovať život, nie riešiť zvýšenú teplotu,“ vysvetľuje docent Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža a odborný garant projektu Krajina záchrancov. Dodáva, že každý zbytočný výjazd sanitky stojí štát a občanov nemalé peniaze a navyše môže nastať situácia, že sa sanitka kvôli falošnému poplachu oneskorí na mieste, kde by život naozaj mohla zachrániť.

Sanitky nie sú taxík

Stáva sa, že pacienti si sanitku zamieňajú s taxíkom a volajú ju v prípadoch, kedy by mali jednoducho ísť na pohotovosť.  Na druhej strane sa často boja, pretože nevedia, čo robiť. „Prvú pomoc vie na Slovensku poskytnúť stále veľmi málo ľudí,“ konštatuje docent Dobiáš. Dodáva, že práve títo ľudia sa oveľa ľahšie preľaknú, keď sa niečo stane a konajú skratovo – napríklad volajú bez rozmyslu záchranárov. Recept na lepšie zhodnotenie zdravotného stavu je pritom jednoduchý – stačí absolvovať kurz prvej pomoci, pri ktorom sa dozviete nie len to, ako spoznať, že stav človeka je vážny, ale aj to, čo v týchto situáciách robiť a zachovať si pritom chladnú hlavu.

Prvá pomoc môže zachrániť život ešte pred záchranárom

Absolvovať kurz prvej pomoci je pritom dnes jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým: projekt Krajina záchrancov ponúka e-learningový kurz, prostredníctvom ktorého môžu záujemcovia absolvovať teoretickú časť z pohodlia domova. Na praktickú časť potom zostane viac energie a času, takže si umelé dýchanie a masáž srdca budete môcť nacvičiť tak, že si ho naozaj zapamätáte. Priemerný dojazdový čas záchranky na miesto bol v minulom roku 11,5 minúty. Pri kritických prípadoch tento čas predstavuje nebezpečenstvo pre postihnutú osobu – bez poskytnutia prvej pomoci môže byť pre pacienta často neskoro.